Anton Pavlovič Čechov: Za súmraku

Zbierka poviedok Za súmraku vyšla roku 1897. A. P. ?echov mal vtedy dvadsa?sedem rokov a v literárnych kruhoch i u ?itate?skej verejnosti bol známy ako autor humoristických poviedok. V tom ?ase považovala verejnos? spisovate?a humoristu skôr za zabáva?a a tvorcu ?ahkého odpo?inkového ?ítania. No ?echov svojou zbierkou rozbil tieto klamlivé predstavy a dokázal, že humoristická poviedka nemusí by? vždy len prvoplánovo vtipná, ale v jej podtexte sa môže skrýva? odkaz tragikomickosti ?udského bytia a v jej texte originálne slovesné majstrovstvo a obrazná virtuozita. Mnohých preto nesmierne udivilo, že rok po publikovaní udelila Ruská akadémia vied ?echovovi prestížnu Puškinovu cenu.
Pri zostavovaní knihy autor neponechal ni? na náhodu. Sved?í o tom neoby?ajne sebakritický prístup k výberu poviedok. Z približne sto dvadsiatich nakoniec zaradil do zborníka iba šestnás?. Ve?kú pozornos? venoval najmä ich poradiu. Zbierka vyvolala množstvo pozitívnych i negatívnych ohlasov. Práve tie negatívne paradoxne možno najlepšie vyjadrili podstatu ?echovovej tvorby - hovorilo sa v nich o "temnom charaktere", o jeho "pochmúrnom poh?ade na život", o "zabíjaní ?udských nádejí". Sám ?echov na tieto a podobné názory reagoval po svojom: "?ítam to a nijako neviem pochopi?, ?i ma chvália alebo oplakávajú moju stratenú dušu?"